Thoughts and stuff.

Ahojte všetci!

Toto asi nie je príspevok, aký by ste na našom blogu očakávali. Avšak, keď sme ho (blog) zakladali, malo to byť niečo, čo bude vyjadrovať nás, aké sme a čo od života chceme.

Ako som už spomínala, rada píšem. Väčšinou, keď mám hlavu plnú vecí, udalostí, myšlienok, dám ich na pomyselný papier (rozumej do Wordu), uložím do počítača a postupom času sa k nim rada vraciam. Avšak, načo ich ukladať do počítača, keď máme blog? Nemal by slúžiť aj na to?
Ak Vás moje výlevy nezaujímajú, kľudne sa odkliknite, nenahnevám sa :) Avšak pre tých z Vás, ktorí by chceli vidieť a vedieť, že môj život sa neskladá len z outfitov, mejkapu a kozmetiky, čítajte ďalej. A vyjadrite názor. Napokon, o tom to je :)



Každý večer volám s mamčou. Je to taký náš rituál. Keďže bývam v Bratislave a oni 260km odo mňa, nestretávame sa až tak často a radi si hovoríme, aký sme mali deň, čo sa nám prihodilo, čo nové sa stalo. Aké máme pocity, nálady, pohnútky.
Asi pred tromi dňami sme spolu telefonovali a preberali všetko to, čo normálne. Bavili sme sa o všetkom a o ničom. Vtedy som sa našla s úsmevom na tvári, ako jej opisujem, že som dala výpoveď v práci. Nebudem Vás nudiť žvástami o tom, aká zlá práca to bola. Nebola až taká hrozná, ale verím, že mám na viac. Počas tohto rozhovoru som si uvedomila, aká som šťastná. Nemám žiadny konkrétny dôvod, je to jednoducho súhra všetkého, čo sa deje. Čo som dosiahla.
Nikdy som nebola nejako zvlášť naklonená myšlienke vnútorného šťastia ako niečoho, čo príde len tak. Veď ako sa môžem tešiť na to, ako zajtra vstanem a pôjdem do školy na test, potom do práce ktorá ma nebaví a ešte medzi tým sa štyrikrát oblejem a dvakrát spadnem? (áno, som nešikovná)
Mamča mi stále hovorila, že šťastie vychádza z teba a čím pozitívnejšie myslíš, tým viac pozitivity si do života priťahuješ. Či je to pravda? Neviem. Avšak viem, že akonáhle som zmenila vo svojom fungovaní veci, ktoré som mohla, začalo mi to všetko nejako vychádzať. Netvrdím, že to bude vychádzať vždy a za každých okolností, to vôbec nie. Ale komu pomôžete, keď budete od rána v zlej nálade, lebo veď som zaspala. Nestihla autobus. Poliala sa kávou. Akurát tým zhoršíte deň sebe a ešte aj všetkým ľuďom, ktorých v ten deň stretnete. Ani ja nemám chuť byť za každých okolností šťastná a usmiata. Tiež mám dni, kedy som radšej celý deň zalezená v posteli a ľutujem sa..aj to treba.
Avšak akonáhle som našla balans medzi svojou ,,smutnou´´ a  usmiatou stránkou, veci sa začali, ako by Dobšinský povedal, na dobré obracať. Neviem Vám dať návod, ako byť happy all the time. Čo však funguje pre mňa je, že aj keď sa mi v ten deň nedarí, je mi smutno a pýtam sa samej seba, prečo sa mi toto všetko deje a prečo práve mne, poviem si, že všetko sa deje z nejakého dôvodu. Nestihla som autobus, aby som si mohla zanadávať a vypustiť paru. Obliala som sa kávou, aby mi potom ten chutný chalanisko mohol podať obrúsky. A viem, že keď sa nedám a vytrvám aj napriek všetkému, večer prídem domov, dám si vaňu, pohár vína, prečítam si knihu a znovu budem fresh. Good as new.
Funguje to vo všetkom, nielen v práci alebo v škole. Si smutná z chlapa, myslíš si že lepšieho už nenájdeš a že toto je koniec? Si silná a  na všetko, kvôli čomu teraz plačeš si o dva roky spomenieš a budeš vedieť, prečo si to musela podstúpiť. A možno nie, možno sa to dozvieš o dvadsať rokov, keď už budeš vydatá a budeš mať deti. Alebo sa to nedozvieš nikdy, ale ver mi, že nič sa nedeje len tak. Každý človek, situácia, problém je testom alebo trestom. Náhody neexistujú :)